Hodinky

Mechanické hodinky ešte stále spájajú generácie

Vo svojej tvorbe filmári často siahnu po divákmi mimoriadne obľúbenej a dojímavej scéne, keď hlava rodiny s ťažkým srdcom odovzdáva svoj dlho strážený poklad synovi alebo vnukovi v podobe starožitných hodiniek, spolu s ktorým väčšinou odovzdávajú aj kormidlo rodinnej firmy. Pamätáme si však aj prípady, keď otcove hodinky boli najvzácnejším, či dokonca jediným pokladom, ktoré ponechali svojmu následníkovi. Bol to asi zakaždým symbolický akt, ktorým staršia generácia prenechala žezlo tomu nasledujúcemu. A v prípadoch, keď tie hodinky predsa len nedostal príslušník rodiny, ale cudzí muž za svoj obetavý či vzácny čin, darovanie rodinných hodiniek s dlhou históriou bolo vyjadrením vďaky a úcty voči obdarovanému. Neúnavne vďačná téma filmového sveta.

Nemôžme sa čudovať, že sa s týmito hodinkami lúčili ich majitelia s ťažkým srdcom, veď ich  sprevádzali po všetkých cestách životom, po dobrodružstvách aj nebezpečenstvách, mnohokrát aj po frontoch,  boli ich neustálymi vernými spoločníkmi v šťastí i nešťastí. Inak by ich „klenoty“ – mnohokrát zdedené tiež po otcovi - ani nemohli fungovať po dlhé desaťročia. Išlo totiž o „ povestné“ mechanické hodinky, ktoré si vyžiadajú každodenný „osobný“ a živý vzťah  s  majiteľom, keďže „zabudnuté“ v šuflíku prestanú „vykazovať znaky „fungovania“. Jednoducho povedané, prestanú tikať. Zastavia sa. Je to jednou zo základných „vlastností“ mechanických hodiniek, ktoré k svojmu fungovaniu potrebujú predovšetkým to, aby boli pravidelne, teda po uplynutí istého času manuálne, teda ručne naťahované (novšie typy majú automatické naťahovanie).

Mechanické hodinky poháňa energia uskladnená v stočenej pružine, z ktorej sa postupne uvoľňuje. Naťahovaním hodiniek, t.j. otáčaním korunky sa sťahuje pružina v perovníku, ktorá následne udržiava hodinky nasledujúci deň alebo dni v chode. Zdroj energie, ktorá hodinky naháňa,  je tu sila vynaložená na otáčanie korunky (namiesto batérie, ktorá je súčasťou quartzových hodiniek, ktoré predstavujú protipól tých mechanických). To, po akom čase treba hodinky znova natiahnuť, závisí od typu pružiny. (Bežná rezerva chodu, teda čas od celkového natiahnutia pružiny až po minutie jej všetkej energie sa všeobecne pohybuje v rozmedzí 38-48 hodín).

Ručné naťahovanie hodiniek nebolo v minulosti nepríjemnou povinnosťou majiteľov hodiniek, skôr to bolo ich rituálom, pri ktorom sa  aspoň nachvíľu mohli oddať pocitu, že sú pánmi času, ktorý bol aspoň takto symbolicky istú chvíľu v ich rukách. Mohli to byť aj chvíle oddychu či pohody, ktoré venovali svojmu „ pokladu“ a mnohokrát (pamiatke) tej osoby, ktorá im ich darovala.

Iste ste už mali možnosť vidieť fungovanie starých hodiniek „naostro“, nahliadnuť do fungovania týchto mechanických strojov, keď sa do pohybu dostanú malé súčiastky, kolieska rôznych rozmerov a bicie mechanizmy, ktoré sa navzájom dopĺňajú. To, čo sa deje vo vnútri týchto strojov, je malý zázrak, očarujúci zážitok. Spája v sebe poznatky stáročí, čaro dynamiky, sily a mnoho fyzických zákonitostí, ktoré majitelia týchto hodiniek nosia každý deň na ruke.

Istý anglický hodinár, menom John Harword prišiel na revolučný fenomén, a stal sa „vynálezcom“ automaticky naťahujúcich sa  hodiniek, v prípade ktorých silu vynaloženú na otáčanie korunky nahradil prirodzenými pohybmi zápästia. Od roku 1923 teda energia z pohybov zápästia bola (cez otočné závažie) prenesená na navíjaciu sústavu, a tým bolo zabezpečené priebežné doťahovanie pružiny. V prípade takto  „revolučne“ skonštruovaných, ale stále ešte mechanických hodiniek, sa môžete zbaviť povinnosti ich naťahovania, jediné, na čo budete musieť dávať pozor je to, aby ste mali hodinky stále na zápästí. Po ich zložení a zabudnutí v šuflíku rýchlo dopadnú na osud  tých mechanických hodiniek, ktoré zabudli natiahnuť.

A či už máte mechanické hodinky s naťahovaním alebo automatické, nesmiete zabudnúť na pravidelnú starostlivosť o svoj „poklad“. Je to ako so zdravím. Keď chcete, aby vám čím ďalej „v zdraví“ slúžili, treba im z času na čas dopriať kvázi „preventívnu prehliadku“, t.j. zaniesť ho do servisu, aby ste sa ubezpečili, že sa majú dobre. Odporúčaná doba pravidelnej kontroly  u skúseného hodinára je každých 5 rokov, ak vám na nich veľmi záleží, môžete si túto dobu skrátiť a dať vykonať potrebné preventívne opatrenia (mechanické opotrebovanie súčiastok, zanesenie prachom a iné „nevinné neduhy“) už po dvoch rokoch, to ale úplne stačí. Takto vám vaše hodinky vydržia naozaj dlhé desaťročia, a budete môcť čo darovať svojim následníkom. A jeden neuveriteľný fakt na záver: traduje sa, že doba opraviteľnosti dobrých mechanický hodiniek je nekonečná. Inak by sme nemali 100-150 ročné exempláre, ktoré ešte stále „tikajú“.

Mohlo by Vás zaujímať